Čo je to sebarealizácia?

Autor: Martin Guláš | 17.9.2013 o 18:56 | (upravené 17.9.2013 o 19:03) Karma článku: 2,91 | Prečítané:  907x

Čo vás napadne, ak niekto vysloví slovko sebarealizácia? Dá sa to veľmi jednoducho preložiť, realizovať sám seba v niečom, čo ma baví. Ak ste si to mysleli, tak ste si mysleli správne, poďme si však povedať niečo bližšie.

Americký psychológ Abraham Harold Maslow v roku 1943 definoval hierarchiu ľudských potrieb. Načrtol pyramídu, v ktorej úplne dole sa nachádzajú základné fyziologické potreby a na špici pyramídy nájdete vyššie spomínanú sebarealizáciu.

 

Medzi fyziologické potreby zaraďujeme potreby hladu, smädu, spánku či sexu. Sú to základné potreby, bez ktorých by sme sa nezaobišli ani jeden deň.

Ďalšími v poradí sú potreby bezpečia. Tam patrí istota budúcnosti, bývania, zdravotné zabezpečenie.

Tretie v pyramíde sú potreby sociálne. Ide o kontrakt so spoločnosťou, lásku či spolupatričnosť.

Dá sa povedať, že tieto tri úrovne dosahuje snáď 99% z nás ľudí.

 

Predposlednou potrebou v hierarchii Maslowa sú potreby úcty. Človek kladie dôraz na prestíž, status, uznanie alebo kladnú odozvu z okolia. Má potrebu byť v pozornosti blízkych ľudí, byť niečo viac než ostatní.

 

Poslednou zložkou v pyramíde je sebarealizácia. O čo presne ide? Ide o vrchol pyramídy, kedy je človek maximálne spokojný so svojím životom. Práca sa stáva naším koníčkom, prijímame okolnosti života namiesto toho, aby sme sa im vyhýbali alebo ich odmietali. Ľudia na tejto úrovní sú spontánni v tvorbe myšlienok a činov, cítia blízkosť iných ľudí a všeobecne si vážia život. Posudzujú iných bez predsudkov, spôsobom, ktorý možno považovať za objektívny.

 

Ide o ideálny stav, ktorého by chcel dosiahnuť každý. Byť maximálne spokojný so životom, užívať si každú jeho minútu, tešiť sa zo svojej práce a chodiť do nej s úplnou radosťou. Je síce pravda, že dosiahnuť tejto úrovne nie je v dnešnej dobe vôbec ľahké, už vôbec nie na Slovensku, kde sú niektorí ľudia radi, že prácu vôbec majú.

 

Robiť zásadné zmeny v dobe, keď už sme 10-15 rokov pred dôchodkom zrejme nebude mať príliš veľký zmysel, no chcel by som prehovoriť predovšetkým do duše mladých ľudí. Aj ja som sa donedávna domnieval, že skončiť čo najskôr strednú školu a odísť do zahraničia zarábať veľké peniaze je to najlepšie, čo môžem spraviť.

 

Potom som sa ale zastavil, vydýchol som a začal som o svojom živote premýšľať. Chcem sa naozaj vzdať priateľov a žiť v zahraničí? Doma je doma, nato netreba zabúdať. Nerobte všetko kvôli peniazom. Áno, sú dôležité, ale netreba ich uprednostňovať pred ostatnými hodnotami života. Urobme všetko preto, aby sme sa z práce tešili, aby sme tam chodili radi. Robme to, načo nás boh stvoril. Vek odchodu do dôchodku sa každým rokom posúva. Predstavte si, že skončíte strednú školu a od 20-tich rokov budete robiť to, čo vás nebaví až do dôchodku. Zruinujete sami seba. Práca je v živote človeka veľmi dôležitá, ani si neviete predstaviť ako. Na záver dodám len jednu vetu: Keď človek prestane pracovať, zomiera!

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Váhostav dostal pokutu za schránkové firmy, majiteľom je Široký

Úrad pre verejné obstarávanie dal stavebnej firme Váhostav pokutu za neprehľadnú vlastnícku štruktúru, Široký je skutočným vlastníkom podniku.

SVET

Čo povedala premiérka Mayová o Európe a Británii

Británia skrátka odchádza z Európskej únie.

KULTÚRA

Sherlockovi klesla sledovanosť. Keby pohol mozgom, zistí aj prečo

Za nízkymi číslami môžu byť Rusi.


Už ste čítali?